Keď sa v r. 1988 v začiatkoch budovania sídliska Hájik osadzovali na novej hlavnej komunikácii trakčné trolejbusové stĺpy, mnohí si ťukali po čele. Trolejbusy? A v Žiline? Napriek zavedeniu tzv. Autobusovej verzii trolejbusovej dopravy (AVTD) od 3. 7. 1988 sa o trolejbusoch začalo hovoriť až pred komunálnymi voľbami na jeseň 1990, keď ich mala vo volebnom programe väčšina strán. Ľady sa skutočne pohli až po nástupe nového primátora Ing. Jána Slotu a nového vedenia mesta i poslaneckého zboru, keď sa po mnohých diskusiách a polemikách začalo budovať v júni 1992 v priestore pod novým cintorínom trolejbusové depo. Súbežne začali práce na dvoch meniarňach a prvej trase z depa cez centrum mesta na Vlčince. Dopravný podnik mesta Žiliny, obnovený po predchádzajúcich rokoch činnosti 1949-1962, prevzal 1. 11. 1993 prevádzku autobusovej časti MHD od SAD a prípravou pracovníkov chystal prevádzku trolejbusovej dopravy o i prípravou vodičov trolejbusov v Autoškole v B. Bystrici a postupne preberal 3 dodávky 29 trolejbusov zo Škoda Ostrov, zakúpených mestom Žilina. V dejinách Žiliny nastal 17. 11. 1994 významný deň, keď prvé trolejbusy v histórii začali slúžiť Žilinčanom a návštevníkom nášho krásneho, aj ďalšími aktivitami vynoveného mesta.

Mesto Žilina pokračovalo aj v ďalších rokoch z vlastných zdrojov na investičných prácach zahŕňajúcich tretiu napájaciu meniareň a trasy na sídlisko Solinky a okolo plavárne na Vlčince, ktoré boli otvorené 1. júla 1996, už ako nové trolejbusové linky č. 4 a 5.
Okamžite začali práce na ďalších dvoch úsekoch: kratší zahrňoval trať z Vlčincov II na konečnú, vrátane nového obratiska trolejbusov pod VÚD, dlhší pripravoval ekologizáciu Bôrika. Na tejto trase boli po prvýkrát namiesto oceľových použité železobetónové trakčné stožiare, ktoré okrem minimálnej údržby (nátery) aj po optickej stránke lepšie zapadli do uličného prostredia. Slávnostné otvorenie obratiska Vlčince vykonal primátor 7. februára 1998, pri novej trolejbusovej linke č. 3 na Solinkách sa na slávnostnom otvorení zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy a verejných prác. Na „trojkách“ začalo jazdiť 8 nových kĺbových trolejbusov modernizovanej verzie a v nových „žilinských“ farbách objednaných mestom v rokoch 1996 a 1997.

Roky 1996 - 1999 boli obdobím aj ďalších investícií do infraštruktúry MHD v Žiline. Všetky vozidlá boli vybavené palubnými počítačmi, ktoré okrem monitorovania prevádzky znamenali aj úsporu nákladov a zabezpečili prevenciu porúch alebo ich následnú diagnostiku. Tarifný systém bol vybavený označovačmi na papierové cestovné lístky a čipové karty a bol zavedený pre cestujúceho spravodlivejší platobný systém odvíjajúci sa od počtu precestovaných zastávok. Všetky vozidlá boli v ďalšom období po etapách vybavené najmodernejšími americkými digitálnymi rádiostanicami (vysielačkami) a MHD v Žiline začala byť aj nezávislými odborníkmi hodnotená akojedna z najmodernejších a najprogresívnejších na Slovensku. Ďalší rozvoj ekologickej trolejbusovej dopravy v našom meste sa uskutočnil v r. 2001, keď bola vybudovaná síce pomerne krátka, ale konštrukčným a estetickým riešením aj najmodernejšia trať k obchodnému centru Carrefour. Umožnila zaviesť novú trolejbusovú linku č. 8, ktorú primátor mesta slávnostne otvoril 15. novembra 2001.

No a prišiel čas, aby sa aj „historické“ trakčné stožiare na Hájiku dočkali svojho využitia. Posledné 3 roky mesto investovalo ďalšie prostriedky do budovania vyše 3,5 km úseku zo Závodskej cesty cez Závodie, Hôreckú a Mateja Bela. K čiastočnému zdržaniu došlo odkladaním veľakrát plánovanej štátnej investície na rekonštrukciu Hôreckej cesty. Mesto zatiaľ budovalo trasu cez samotné Závodie a na Hájiku, kde bolo nutné vybudovať novú trolejbusovú zastávku Mateja Bela pre obyvateľov južnej časti budujúceho sa sídliska a rozšíriť obratisko na konečnej. Dvoma dodávkami 3 + 3 kĺbových trolejbusov vybavenými novým informačným systémom je aj vozidlový park pripravený slúžiť najmladšiemu žilinskému sídlisku.

V piatok 15. novembra 2002, teda presne rok po otvorení „osmičky“, sa o 10. hodine pohli novučké žltozelené tátoše už aj s Hájičanmi zo zastávky Stodolova, len čo primátor prestrihol zelenú pásku. Sprevádzkoval takto ďalšie tri nové trolejbusové linky - 6, 7 a 16. „Bonusom“ mesta pre svojich obyvateľov bola preprava na týchto linkách a v nových trolejbusoch v tento deň zdarma. Ako prídavok bolo otvorenie aj novej trolejbusovej zastávky Mateja Bela. Obrovské dielo je teda tu. Dielo Žiliny pre svojich Žilinčanov, ku ktorému veľkou časťou prispeli aj ďalšie organizácie. Projektanti z bratislavskej firmy Deltes, investori z Mestského investorského útvaru, montážnici z firmy Elza Žilina, cestári zo Žilinských komunikácií a množstvo ďalších dodávateľských firiem. Zabudnúť nemožno ani na Dopravný podnik mesta Žiliny, jeho autoškolu, prevádzkových technikov a samotných vodičov.
Na ôsmich trolejbusových linkách majú cestujúci k dispozícii 43 trolejbusov. Ráno ich do ulíc vybehne voči autobusom presne 1:1. Ročne sa v budúcnosti predpokladá až do 60 % kilometrických výkonov a vyše 60 % prepravených cestujúcich.

Mesto má v rozvoji MHD plány i do ďalších rokov. Nová uvažovaná trolejbusová trasa medzi Solinkami a Vlčincami umožní zaviesť toľko očakávanú okružnú linku, ktorá výrazne skráti dobu cestovania a naviac sa zlacní cestovné, pretože trasa je do 5 zastávok. Uvažuje sa tiež s predĺžením l.č. 1 od trolejbusového depa až po nový cintorín. Po dobudovaní diaľničného privádzača okolo Soliniek je stále otvorená otázka trolejbusovej linky č. 2 do Bytčice a vo výhľade sa myslí aj na novú trasu zo Závodia do Bánovej.
Je malým zázrakom, že nový trolejbusový systém za viac ako 800 miliónov korún, ktorý sa v iných mestách budoval mnohé desaťročia, sa v Žiline postavil bez dvoch dní za 8 rokov (17. 11. 1994 - 15. 11. 2002). Žilina sa takto zaradila medzi mnohé svetové dopravne vyspelé „trolejbusové“ mestá, ako sú Ženeva, Seattle, San Francisco, Lyon, Neapol, Budapešť, Atény, Sao Paulo, Innsbruck, Arnhem, Prešov, ako aj desiatky a desiatky ďalších väčších i menších miest po celom svete i na Slovensku.